Starosta slovenské obce Košeca a místopředseda Svazu měst a obcí Slovenska Radomír Brtáň, zrealizoval své nadšení pro inovace a obec Košeca se stala vítězem Evropské soutěže inovací v politice.
Jeho nadšení pro nové technologie a zkušenosti s problematikou odpadového hospodářství nás zaujaly a zeptali jsme se ho na názor aktuální situace v České republice a na Slovensku.
Od letošního roku platí už i v České republice nové odpadové zákony, implementující příslušné evropské směrnice. Jaké máte praktické zkušenosti s dopady nové evropské legislativy na komunální odpadové hospodářství Slovenska, respektive co nejvíce řeší obce a města s nakládáním s odpady u vás?
Asi najväčším problémom je prenos čoraz väčších nákladov na odpadové hospodárstvo na samotného občana. Všetky náklady na zber, prepravu a uloženie/zneškodnenie zmesového komunálneho odpadu by mali byť v plnej miere hradené z poplatkov, ktoré obce a mestá vyberajú v súvislosti s poskytovaním tejto služby na svojom území. S ambíciou postupného uzatvárania skládok odpadov na našom území bez alternatívnych možností kam s odpadom tak vznikajú v samosprávach zložité situácie a služby v tomto sektore sú v konečnom dôsledku oveľa drahšie. Aktuálne sa napríklad u nás vysúťažená cena za tonu uloženia odpadu na skládke pre budúci rok má zvýšiť o astronomických 76 %. Od začiatku tohto roka sa cca v polovici samospráv k tomu pridal aj poplatok za zber, prepravu a nakladanie s biologicky rozložiteľnými odpadmi domácností z kuchyne, čo zvýšilo náklady obcí a miest v niektorých prípadoch dosť dramaticky. Niektoré samosprávy sa rozhodli využiť výnimku uprednostnením domáceho kompostovania. Už od úplného začiatku reťazca a kolobehu však svojim správaním dosť z toho môže ovplyvniť sám človek/obyvateľ/poplatník.
Jaká pozitiva a jaká negativa tato nová odpadová legislativa na Slovensku přinesla?
Jednoznačným pozitívom je tlak na postupné znižovanie množstva odpadu, ktorý končí na skládke. Naše európske záväzky v tejto oblasti sú jasné. Súvisí s tým podpora triedenia odpadov a čo najväčšia eliminácia vyhadzovania recyklovateľných a znovu použiteľných typov odpadov/materiálov/komodít do spoločnej nádoby na zmesový komunálny odpad. Komplexu spomínaných činností v odpadovom hospodárstve však musí predchádzať silné uvedomenie si ľudí, že najlepší odpad je taký, ktorý sa nikdy nevytvorí… A ak už sa nejaký vytvoriť musí, prioritou je postup v zmysle známej hierarchie pri nakladaní s odpadmi.
Česká republika má celoevropsky velmi dobře fungující systém zpětného odběru obalových odpadů. Jak tento systém aktuálně funguje na Slovensku?
Obaly sú neoddeliteľnou súčasťou dnešného konzumného spôsobu života. Výrobcovia a producenti uvádzajúci na trh obaly sú aj u nás povinní prispievať do spoločného systému. Ten nie je na rozdiel od ČR spravovaný jedným subjektom. U nás ich je pre základné typy odpadov z obalov až 10 (voláme ich organizácie zodpovednosti výrobcov tzv. OZV)! Majú v rôznych podieloch rozdelený trh a ich bilancia (v zjednodušenom popise: zmluvní výrobcovia vs. obyvatelia) musí byť vyrovnaná. V priebehu roka však dochádza k presunu podielov, čo najmä v minulosti spôsobilo pre niekoľko stoviek obcí/miest problémy s výpoveďami OZV a opätovnými rokovaniami/respektíve až zlosovaním na nový kontrakt. Našťastie bola postupne upravená aj príslušná legislatíva a obec, aj keď sa ocitne vo výpovedi, má garantované pokračovanie služby až do podpísania novej zmluvy s inou OZV. Systém na Slovensku je z toho pohľadu oveľa komplikovanejší a bez funkčného informačného systému prepájajúceho všetky úrovne nakladania s odpadmi na celom území aj náchylnejší na nedostatky.
Jste spokojení s fungováním systému zpětného odběru obalových odpadů na Slovensku? Co byste změnil/upravil?
Spokojnosť v tejto veci sa dá veľmi ťažko definovať. Ak by sme žili v ideálnom svete a na sto percentne fungujúcom systéme, tak obce a mestá by nemali za triedený zber nič platiť a všetko by mal financovať spomínaný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tu by však bolo potrebné, aby všetky povinné subjekty prispievali do systému a aby príspevky končili všade tam, kde sa s obalovým odpadom na akejkoľvek úrovni pracuje (od zberu, cez prepravu až po triedenie a samotnú recykláciu). Na vlastnom prípade však viem, že ak chceme pre obyvateľov zabezpečiť kvalitný a komfortný systém triedenia a zberu, náklady sú často vyššie ako vyplatená suma zberovej spoločnosti od OZV. Systém financovania prešiel už síce v posledných mesiacoch zmenami, ktoré určili minimálny príspevok od OZV pre zberovku za vytriedenú tonu komodity, naďalej však štandardy zberu spôsobujú rôzne špecifické situácie. Niekde by sa možno dokázalo vytriediť viac odpadu, ak by boli častejšie zvozy, niekde je hustota nádob a interval zvozu zbytočne predimenzovaná. Čoraz častejšie sa objavujú názory, aby mali možnosť väčšieho vplyvu na systém zberu v tej ktorej obci samotní výrobcovia/producenti. Diskusia o týchto nápadoch však nesmie zostať iba pri vyjadrení názoru jednej zo strán, pretože napríklad miera triedenia v obci je dôležitý parameter pre výpočet poplatku za skládkovanie. Toho poplatku, ktorý tvorí nemalú súčasť nákladov obce na odpadové hospodárstvo a ktorý je prenášaný v poplatku na obyvateľa. Nehovoriac o iných súvislostiach a prepojeniach väzieb v celom systéme nakladania s odpadmi ako je prevádzkovanie zberných dvorov a podobne.
Slovenská obec Košeca, kde jste Starostou, se loni stala vítězem Evropské soutěže inovací v politice, a to v kategorii digitalizace. Můžete nám více přiblížit tento zajímavý projekt No Data Waste In Košeca ?
Elektronická evidencia odpadov, ktorú sme zaviedli v obci Košeca a v miestnej časti Nozdrovice nám dáva skvelú možnosť motivovať obyvateľov cez nastavenia zliav z poplatku za odpady. Adresná evidencia produkcie zmesového komunálneho odpadu aj vytriedených zložiek odpadov z domácnosti úplne eliminuje často prítomnú anonymitu pri tvorbe odpadov a nakladaní s nimi. Ľudia sa pri dosiahnutí určitej miery triedenia v domácnosti môžu posúvať v tabuľke zliav čoraz vyššie a vyššie a namiesto 30 € na osobu a rok zaplatiť napríklad 9 €. Na dosiahnutie tohto cieľa však musia veľmi intenzívne zapracovať na svojich zvyklostiach a obmedziť tvorbu odpadov na minimum. Dávame im možnosť využívať rôzne typy a veľkosti nádob na zmesový komunálny odpad (dokonca majú k dispozícii aj vrecia o objeme 30 litrov). Ide síce stále o paušálny systém poplatkov, využíva však aj prvky množstvového systému práve tým, že sám človek sa rozhodne, čo je pre jeho domácnosť to najvhodnejšie riešenie. Každá nádoba má svoj čip a jej vývoz sa cez čítačku dostane do systému. Rovnako to je pri triedenom zbere, kde každé vrece je označené pri vývoze QR kódom priradeným domácnosti a v systéme sa automaticky po načítaní čítačkou pripíše daný objem do evidencie. Projekt s názvom No Data Waste In Košeca je hlavne o spolupráci obyvateľov a vedenia obce, keďže aktívna participácia ľudí na systéme je neodmysliteľnou súčasťou jeho správneho fungovania. Sme preto veľmi vďační všetkým, ktorí elektronickú evidenciu prijali a vnímajú ju ako spravodlivejší princíp pri platení poplatkov s možnosťou uplatniť si zľavu v závislosti od výsledkov, ktoré sami dosahujú.
Je pro Slovensko nebo konkrétně i pro obec Košeca Česká republika v něčem inspirací v oblasti odpadové problematiky?
Nie je vôbec tajomstvom, že inšpiráciu pre zavedenie elektronickej evidencie sme našli práve v ČR. Máme sa vzájomne čím inšpirovať a učiť sa na dobrých príkladoch priamo z praxe. Je pravda, že existujú rôzne špecifiká, ale v zásade máme pred sebou rovnaký cieľ. Spolupráca naprieč hranicami je pre naše krajiny veľmi príznačná a potrebná v rôznych oblastiach.
V čem by se naopak měla Česká republika poučit nebo se nechat inspirovat od Slovenska?
Veľmi ťažká otázka, na ktorú si odpovede musí hľadať a verím, že aj nájde samotná ČR. Ukazuje sa, že v budúcnosti a to nielen v oblasti odpadového hospodárstva bude potrebné zvýšiť mieru medzi obecnej spolupráce. Vytváranie prirodzených väčších celkov, ktoré budú na spoločnom území realizovať jednotnú politiku zberu, triedenia, recyklácie, kompostovania… a štát im v tom bude maximálne nápomocný. Napríklad efektívne aj logicky investovanými zdrojmi EÚ a tiež prostredníctvom iných obciam a mestám dostupných dotačných schém.
Zdroj: freepik.com